Namiesto rebríčka: Inšpirácie a príbehy z roku 2025

Zhrnutie roka od REDAKČNÉHO TÍMU A autoriek magazínu KONTUR

Koniec roka vždy vyzýva k bilancovaniu: obzeráme sa späť a premýšľame, čo v nás zostalo z uplynulých mesiacov, ktoré zážitky, diela, stretnutia či dokonca slová najviac formovali naše myslenie. Tohtoročný záverečný výber magazínu Kontur si vypožičiava formu populárnych rebríčkov, no namiesto zvyčajnej logiky poradia stavia na osobných príbehoch. Naše autorky a redaktorky si prostredníctvom piatich otázok pripomínajú pre ne určujúce momenty roka.

Ďakujeme nášmu čitateľstvu, že nás sledovali a čítali aj tento rok. Prajeme vám príjemné čítanie koncoročnej ankety autoriek Konturu!

Najinšpiratívnejší výtvarný / literárny / hudobný / divadelný / filmový zážitok roka
Práve začiatkom roka som objavila Letterboxd a nedávno aj to, že si v ňom môžem zapisovať filmy, ktoré som videla – to výrazne ovplyvnilo moju tohtoročnú filmovú spotrebu. Možno práve vďaka tomu som mala toľko skvelých filmových zážitkov, že sa ani neviem rozhodnúť. Čo by som predsa len vyzdvihla: v jednu júnovú noc som videla Nosferatu od Murnaua na obrovskom plátne na cintoríne na ulici Fiumei v Budapešti so živým hudobným sprievodom – bol to mrazivý zážitok, pri ktorom mi naskakovala husia koža!

Najinšpiratívnejší neumelecký zážitok roka
V auguste som sa zúčastnila meditačného pobytu Vipassana: desať dní úplného ticha, vstávanie o štvrtej ráno, desať hodín meditácie denne, sústredenie sa dovnútra; žiadny telefón, vonkajšie podnety na absolútnom minime. Bol to otriasajúco povznášajúci zážitok – stovky úspechov a neúspechov denne, náročné spolužitie so sebou samou. Na konci úsmev, pokoj a láska. Toto sa mi v každodennom živote veľmi ťažko darí udržať, takže teraz (v čase uverejnenia článku) opakujem: tentoraz ako pomocníčka zabezpečujúca priebeh jedného z kurzov.

Moja najväčšia pracovná výzva / najobľúbenejšia spolupráca v tomto roku
Odborným vrcholom tohto roku bol pre mňa výskum pedagogickej činnosti Imreho Baka. V tejto súvislosti vyšla moja prvá tlačená publikácia v časopise Balkon 2025/5 ako výsledok polročného výskumu. V nej sa spojilo všetko, čo ma zaujíma: umenovedný výskum a konkrétna metodika umeleckej pedagogiky. Moja obľúbená spolupráca bola v rámci našej umelecko-pedagogickej skupiny Puhatoló – priestorovo-vnímavé cvičenia s intermediálnym umelcom Richárdom Melykóm, ktorú pravidelne organizujeme na mojom pracovisku, v škole Kincskereső. Tento rok sme ju prvýkrát predstavili aj širokej verejnosti v rámci projektu Hengermalom – momentálne si dávame prestávku, ale od februára opäť pokračujeme!

Čo som tento rok najviac očakávala a ako sa to naplnilo
Praha! Bývam tu od septembra. Oficiálne si plním semester pobytu cez Erasmus v nadväznosti na moje magisterské štúdium dejín umenia na Filozofickej fakulte ELTE v Budapešti. Do Prahy som sa zamilovala, keď som tu oslavovala svoje osemnáste narodeniny počas školského výletu s „Kisképző“ (Stredná škola výtvarných a priemyselných umení a internát – pozn. red.). Je fantastické, že teraz môžem každý deň kráčať po mačacích hlavách jej ulíc a jazdiť električkami. Z kultúrneho hľadiska je neprekonateľná, ťažko sa mi vyberá z ponuky filmov, festivalov a programov zameraných na súčasnú umeleckú tvorbu, experimentálnu hudbu, gastronómiu a ďalšie oblasti. Toľko kultúrneho vyžitia som si nemohla dovoliť od strednej školy. (A medzitým som sa nedávno stala aj tetou :))

Slovom roka je pre mňa…
Jednoznačne nádraží. Prvé české slovo, ktoré som sa naučila: znamená železničnú stanicu. Cez hlavné nádraží som prvýkrát prišla do Prahy, a aj teraz bývam neďaleko menšieho nádražia, každý deň počujem, ako električka hlási túto zastávku. Páči sa mi aj jej metaforický význam: Praha je moje prvé dlhodobejšie zahraničné bývanie, čo o mne veľa vypovedá. Takže je to dôležitá stanica, za ktorou – dúfajme – bude nasledovať ešte mnoho ďalších.

Najinšpiratívnejší výtvarný / literárny / hudobný / divadelný / filmový zážitok roka
V tomto roku som sa snažila čítať čo najviac a pravdepodobne ma najviac ovplyvnili literárne zážitky. Rada by som vyzdvihla írsky rodinný román Paula Murraya The Bee Sting, v ktorom príbeh napreduje cez rozdielne pohľady a tóny postáv, aby postupne odhalil traumatickú minulosť a jej vplyv na súčasnosť. Teraz na konci roka som prečítala tri-štyri románové novely Annie Ernaux a Roky. Tieto kratšie, autobiografické – alebo ako ich označuje ona: autosociobiographical – diela považujem za úplne geniálne svojím strohým štýlom a spôsobom, akým spájajú osobné s celospoločensky platným.

Značnú časť roka som strávila v Bruseli, kde je kultúrna ponuka pomerne bohatá: obzvlášť som si užila program tamojšieho jarného festivalu, teda Kunstenfestivalu, napríklad filmovú performanciu uzbeckej umelkyne Saodat Ismailovej, ktorá sa odohrala v lese (Arslanbob: The Healing Forest), alebo dve predstavenia Tienzuo Chena (Asian Dope Boys).

Najinšpiratívnejší neumelecký zážitok roka
Asi najväčší vplyv na mňa mala naša novembrová cesta do Maroka, na ktorú som išla s mojím priateľom: obaja sme boli prvýkrát v živote v Severnej Afrike a sme si istí, že sa tam ešte vrátime. Je to klišé, ale ohromili ma farby, vône, jedlá, nespočetné množstvo roztomilých túlavých mačiek, šperky, pohorie Atlas, Jardin Majorelle, strešné terasy, souk (trh alebo bazár), mätový čaj a hamam (verejné kúpele). Inšpirovaní týmto sme si pozreli film Sirāt, ktorý sa odohráva v marockej púšti a bol pre mňa najotrasnejším a najšokujúcejším filmovým zážitkom za posledné roky, ale pravdepodobne by som ho skôr odporučila než nie.

Moja najväčšia pracovná výzva / najobľúbenejšia spolupráca v tomto roku
Usporiadanie výstavy Holding Space v Kunsthalle Exnergasse vo Viedni na jar tohto roka predstavovalo zároveň výzvu a veľmi dobrú spoluprácu. Išlo o našu prvú tohtoročnú spoločnú kurátorskú prácu s Judit Szalipszki (nasledovali ešte dve ďalšie, výstava Ink in Milk je momentálne prístupná v Galérii Trafó až do 11. januára 2026). Bolo naozaj skvelé spolupracovať s tímom KEX a dokázali sme vytvoriť výstavu, v ktorej sa stretli mnohé naše predchádzajúce záujmy a oblasti výskumu: východiskový bod a hlavný motív bol postavený okolo praxe duly.

Čo som tento rok najviac očakávala a ako sa to naplnilo
V rokoch 2021 až 2023 som študovala na magisterskom programe Curatorial Practice na University of Bergen. Žiaľ, program bol na jeseň tohto roka zrušený, preto v júni vedúca katedry a zároveň hybná sila programu, kurátorka Anne Szefer Karlsen, zorganizovala veľkolepé podujatie, ktoré bolo zároveň konferenciou, príležitosťou na stretnutie a spoločným pobytom. Circuits of Experiences, Research and Knowledges prebiehal počas troch dní v nórskom meste Bergen s mnohými inšpiratívnymi prednáškami, workshopmi, performanciami v podaní bývalého študentstva a pozvaných kurátorov*iek, umelcov*kýň a výskumníkov*čok. Bolo pre mňa veľkou cťou, že sme s nórskou kurátorkou Anne Beate Hovind viedli úvodný rozhovor, a to priamo v lese na vrchole hory Fløyen.

Slovom roka je pre mňa…
Možno nezávislá alebo na voľnej nohe. Od mája tohto roka totiž pracujem ako kurátorka v takejto situácii. Po šiestich rokoch práce v inštitúcii je to nielen obrovská výzva, ale aj skvelá príležitosť. Zatiaľ si to napriek všetkým ťažkostiam veľmi užívam a som pripravená začať pracovať na novom mieste, v inom meste (Brusel). V súvislosti s tým mi napadá jeden z najlepších seriálových zážitkov roka, ktorý hovorí o oddelení pracovnej a mimopracovnej, „súkromnej“ identity v utopistickom svete. Seriál Severance vrelo odporúčam: je zároveň vtipný, spoločensky kritický a otriasajúci.

Najinšpiratívnejší výtvarný / literárny / hudobný / divadelný / filmový zážitok roka

Rukojemnícka opera od Samu Gryllusa, ktorú som videla túto jeseň v bratislavskej A4. Toto interaktívne dielo založené na improvizácii ukázalo niečo nové vo všetkých spomenutých kategóriách: hudobne je postavené na technike sound paintingu, ktorú realizoval komorný orchester zložený z miestnych hudobníkov a spontánny „zbor“ tvorený publikom pod vedením autora (a zároveň dirigenta). Príbeh je založený na dlho zamlčiavanom príbehu o rukojemníckej dráme v Balassagyarmate z čias komunizmu. Je to vizuálne pútavé: v pozadí sa na obrovskej projekcii objavovali portréty postáv snímané živými kamerami, obohatené o rôzne efekty (toto riešenie kedysi inšpirovala pandémia Covidu).

Najinšpiratívnejší neumelecký zážitok roka
Stáť v príboji Severného mora a jesť studený ružovo-zelený cviklový boršč s kôprom (chłodnik) počas našej dovolenky v Poľsku. Obe veci ma naplnili detskou radosťou, akých v (dospelom) dostávame len v rádoch minút.

Moja najväčšia pracovná výzva / najobľúbenejšia spolupráca v tomto roku
Výziev a spoluprác bolo tento rok viacero a väčšinou sa aj prekrývali. Napríklad redigovanie časopisu Kontur, ktorej sa venujem už takmer rok; realizácia mojej samostatnej výstavy s názvom Persona Cannabina, môj prvý umelecký tábor In Situ. Ak mám vybrať jednu, najväčšiu výzvu predstavovala performancia s názvom vyseje, zapradie, dýcha – Magia Cannabina. A najlepšou spoluprácou bola výstava s kolektívom Rethinking Eastern Europe.

Čo som tento rok najviac očakávala a ako sa to naplnilo
Presne pred rokom som dostala email, že ma vybrali na výstavu tvorivého kolektívu Rethinking Eastern Europe, ktorá sa konala v londýnskej Copeland Gallery. Stala sa najočakávanejšou a zároveň najvzrušujúcejšou udalosťou roka, mojou prvou výstavou „za morom“. Letela som s umeleckými dielami v kufri, potom sme spoločne inštalovali, vešali plagáty a vítali rekordný počet návštevníkov – bola to veľmi posilňujúca skúsenosť pracovať s takým nadšeným, inkluzívnym a profesionálnym tímom.

Ďalšie plány na tento rok boli získanie vodičského preukazu a prechod na skrátený pracovný čas v mojom zamestnaní – obe sa posúvajú na rok 2026. 🙂

Slovom roka je pre mňa…
Hoci som sa naučila pár nových slov aj v cudzích jazykoch (napríklad čečinu, ktorá znie trocha taliansky, ale v slovenčine má iný význam), predsa len by som si vybrala skôr spomedzi maďarských slov, a to konkrétne kontramapovanie (ellentérképezés), význam ktorého mi objasnil článok, ktorý napísala Luca Fábián. Odporúčam ho aj vám!

Najinšpiratívnejší výtvarný / literárny / hudobný / divadelný / filmový zážitok roka
Niekedy začiatkom leta som videla divadelnú hru Gisèle Vienne s názvom Extra Life v Trafó (Dom súčasného umenia Trafó, Budapešť), a okrem toho, že ma osobne ohromila, si myslím, že v kontexte miestneho priestoru a času dokázala fungovať ešte lepšie. Je to mimoriadne zmyslovo podnetné dielo, otvárajúce zároveň závažné témy, ktoré nám prostredníctvom súčasného tanca predkladá nemožnosť spracovania týrania zažitého v detstve v dospelom veku.

Najinšpiratívnejší neumelecký zážitok roka
Roky som so znechutením pozorovala na zaliansku žemľovú omáčku, ktorá sa objavovala na rodinných obedoch, ale tento rok som konečne zozbierala všetky svoje sily a ochutnala ju. Napriek neopísateľnému vzhľadu je jej chuť veľmi dobrá, dnes si už myslím, že toto by mohla byť vegetariánska cesta maďarskej gastronómie.

Moja najväčšia pracovná výzva / najobľúbenejšia spolupráca v tomto roku
Rok 2025 mi v každom prípade zostane v pamäti ako rok, v ktorom som musela najviac písať. Z tohto som samozrejme mala veľkú radosť, hoci by bolo dobré, keby sa táto činnosť dala vykonávať nielen v sede a pred obrazovkou. Dva vyzvané texty ma obzvlášť potešili: kritika v narodeninovom zine Lesbického združenia Labrisz a recenzia knihy Eszter Őze.

Čo som tento rok najviac očakávala a ako sa to naplnilo
Cesty do Dánska a Česka, počas tej druhej výstavu Anny-Evy Bergman a Hansa Hartunga s názvom And We’ll Never Be Parted, ďalej nové zväzky vydavateľstiev Ø Kiadó a Bázis, nový album L.A. Suzi a nakoniec výstavu Dorottyy Szonje Koltay a Anny Seress v Kassákovom Múzeu. Ale najviac som očakávala znovuotvorenie knižnice v Szekszárde, ktoré sa napriek všetkým mojim zvláštnym pocitom stalo tou najlepšou vecou, ktorá sa môže stať vidieckemu mestu.

Slovom roka je pre mňa…
V rámci spolupráce Interdisciplinárnej historickej katedry Atelier Filozofickej fakulty ELTE BTK a Bytovej reštaurácie Romama (Romama Lakásétterem) som v roku 2025 mohla viackrát navštíviť Tomor v Boršodskej župe, kde sme s miestnymi rómskymi mladými ľuďmi začali participatívny výskum dedičstva. Výsledkom toho sme v máji zorganizovali workshop a koncert v Józsefvárosskom múzeu (Józsefvárosi Múzeumban). Počas niekoľkodňovej výskumnej práce som sa mohla naučiť tisíc a jednu novú vec od komunity, zo všetkého sa mojím obľúbeným slovom (a jedlom) stal vakaró: je to rómsky chlieb, ktorý ženy pečú holými rukami na vrchu sporáka.

Najinšpiratívnejší výtvarný / literárny / hudobný / divadelný / filmový zážitok roka
Pre mňa jeden z najpamätnejších umeleckých zážitkov minulého roka poskytlo predstavenie súboru Klasického divadla Ioana Slavica (Ioan Slavici Klasszikus Színház) v Arade, ktoré výstižne nanovo premyslelo z pohľadu súčasnosti komédiu Williama Shakespeara Sen noci svätojánskej. Dostali v ňom priestor také dôležité témy, ako napríklad ženská solidarita namiesto rivality, dôležitosť konsenzu, zosmiešnenie stereotypných rodových rolí, ako aj úzkosť a izolácia, ktoré sa považujú za civilizačné choroby našej doby.

Najinšpiratívnejší neumelecký zážitok roka
Momentky a pocity z mojich narodenín v Budapešti. Pohladenie vetra počas plavby po Dunaji, vôňa siení Maďarského národného múzea, ale najmä chuť horúceho škoricového churros namáčaného do čokolády v tej španielskej reštaurácii, kde som mohla ochutnať nielen skvelé jedlá, ale aj úchvatnú inú kultúru.

Moja najväčšia pracovná výzva / najobľúbenejšia spolupráca v tomto roku
Tento rok bolo pre mňa najväčšou odbornou výzvou jednoznačne moje prvé bienále v živote, Art Encounters Biennale v Temešvári (neorganizovala som ho, iba som o ňom informovala tu v magazíne Kontur :)). Skutočne úctivá a významná úloha spočívala v tom, aby sa mi dôstojne podarilo sprostredkovať profesionálne zosúladenú prácu tímu pozostávajúceho z mimoriadne talentovaných ľudí a z toho sa rozvíjajúce príbehy presahujúce hranice krajín.

Čo som tento rok najviac očakávala a ako sa to naplnilo
Možno to môže byť prekvapujúce, ale jednou z udalostí, na ktorú som sa tento rok najviac tešila, bol balet Petra Iľjiča Čajkovského Luskáčik (taktiež v Klasickom divadle Ioana Slaviča v Arade), ktorý som predtým nikdy nevidela, ale už dlho vyčkával na mojom zozname prianí. Hoci mi nevytiekli slzy, cítila som sa, akoby som plakala vnútorne, z tej takmer nadpozemskej krásy a pôvabu, ktoré mi na krátky čas dokázali dať zabudnúť na mnohé hrôzy dejúce sa vo svete.

Slovom roka je pre mňa…
Tento rok sa mi dostala do rúk mládežnícka novela Andrey Vészits Ábris a azúrová krysa (Ábris és az azúrkék patkány. 2025), ktorá nielenže vytvára fascinujúci svet, ale mu prisudzuje aj osobitý jazyk. Moje obľúbené slovo z nej je „pocit zelene hlbokého lesa“ (rengetegzöld-érzés). Formuluje ho hlavný hrdina, malý chlapec alergický na srsť, ochraňovaný prehnanou starostlivosťou rodičov, ktorý je prvýkrát v lese so svojou starou mamou. Pre mňa tento výraz hovorí zároveň o úcte k prírode aj o slobode.

Najinšpiratívnejší výtvarný / literárny / hudobný / divadelný / filmový zážitok roka
Najintenzívnejším umeleckým zážitkom roka bolo bezpochyby vystúpenie mojej päťročnej dcéry v hudobnej tanečnej rozprávke Náš Luskáčik (A mi Diótörőnk) na hlavnom javisku Národného divadla v Győri. Toto predstavenie bolo skutočnou oslavou komunity: viac ako tristo účinkujúcich z trinástich tanečných škôl sa pohybovalo spoločne, od klasického baletu po hip-hop.

Najinšpiratívnejší neumelecký zážitok roka
Spontánne stretnutia s cudzími ľuďmi, ktoré sa nečakane zmenia na dlhé, hlboké rozhovory. Tieto ma vždy inšpirujú, no sú čoraz zriedkavejšie.

A keď už hovoríme o malých radostiach života: len niekoľko krokov od môjho pracoviska sa nachádza Pekáreň Bott, kde sú kardamómový pletenec a latte takmer neprekonateľné. Spolu s milou obsluhou robia tieto ranné chvíle a prestávky moje dni krajšími.

Moja najväčšia pracovná výzva / najobľúbenejšia spolupráca v tomto roku
Najväčšou odbornou výzvou bola účasť na konferencii Maďarské surrealizmy. Surrealistické pohľady a obrazové topoi v maďarskej vizuálnej kultúre (Magyar szürrealizmusok. Szürrealista látásmódok és képi toposzok a magyar vizuális kultúrában), kde som ako jediná mohla reprezentovať Slovensko popri najväčších menách odboru.

Moja obľúbená spolupráca (sa naďalej) viaže k filmovým projektom. Približne pred tromi rokmi som sa dostala do tohto sveta vďaka režisérke Lei Podhradskej, dramaturgovi Andrásovi Kocsányimu a kameramanovi Kristiánovi Ollárimu. Odvtedy s nimi spolupracujem – vo svojom neexistujúcom voľnom čase – na menších i väčších produkciách. Hoci mám veľmi rada povolanie historičky umenia a múzejné prostredie, filmový svet je pre mňa rovnako blízky. Osobitnou radosťou je, že jeden z projektov, na ktorom som sa podieľala ako produkčná asistentka, sa v novembri dostal pred publikum a zožal významný úspech: na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov o ľudských právach Verzió získal cenu za najlepší maďarský dokumentárny film a zároveň sa dostal do prvej desiatky výberu „Najlepšie maďarské filmy roku 2025“ na film.hu.

Čo som tento rok najviac očakávala a ako sa to naplnilo
Túžila som po cestovaní, oddychu a troche času pre seba, ale tieto nakoniec pristáli medzi plánmi na rok 2026 🙂

Slovom roka je pre mňa…

Chcela by som vyzdvihnúť slovenské slovo beží, jednoduché každodenné slovesom, ktoré počas filmového natáčania patrilo ku kľúčovým pojmom. Označovalo moment, keď sa natáčanie skutočne spustilo: kamerový a zvukový záznam sa spustil, štáb stíchol. Ako cudzinka sa slovenský jazyk zatiaľ iba učím, preto bolo pre mňa zaujímavé, že slovenský filmársky odborný jazyk používa taký bežný výraz pre kľúčový moment natáčania.

Najinšpiratívnejší výtvarný / literárny / hudobný / divadelný / filmový zážitok roka
Tento rok si tento titul azda zaslúžili programy tranzit.sk zamerané na osobné archívy, napríklad projekt Michaely Nagyidaiovej, spracovávajúci zážitky jej starej mamy gréckeho pôvodu, ktorá prišla do Slovenska ako utečenkyňa pred gréckou občianskou vojnou. Keďže v poslednom roku čoraz častejšie premýšľam o tom, ako v rámci verejných inštitúcií vytvoriť relevantnú výstavu z archívnych fotografií, podobné projekty vždy slúžia ako dobrý zdroj inšpirácie, hádam sa jedného dňa nápad môže stať skutočnosťou.

Najinšpiratívnejší neumelecký zážitok roka
Tento rok sme si adoptovali psa a zistenie, že získať dôveru živej bytosti vôbec nie je samozrejmosťou, je pre mňa určujúcim. „Formovanie svorky“, ktoré nahrádza počiatočnú zdržanlivosť, vyžaduje špecifickú prítomnosť, čo je na jednej strane výzva, na strane druhej veľmi dobrý spôsob, ako cvičiť sústredené vnímanie.

Moja najväčšia pracovná výzva / najobľúbenejšia spolupráca v tomto roku
Najväčšou výzvou roka 2025 bolo pre mňa jednoznačne zladenie inštitucionálneho zamestnania na plný úväzok a samostatných projektov realizovaných mimo neho. Rada by som sa utešovala tým, že to bude časom jednoduchšie, ale ani ja nie som až taká naivná.

Čo som tento rok najviac očakávala a ako sa to naplnilo
Samostatnú výstavu Eriky Szőke v Artus Stúdió v Budapešti, ktorej som bola kurátorkou. Erikin umelecký prístup je nesmierne inšpirujúci, rovnako ako práca s ňou. V centre výstavy stojí analógia medzi vesmírom a naším pozemským životným priestorom, ktorá dokáže nielen modifikovať vnímanie nášho prostredia, ale zároveň aj spochybniť relevanciu človeka.

Slovom roka je pre mňa…
Pulparindo, čo je mexická „sladkosť“, ktorú som mala šťastie ochutnať počas Sérum light festival. Vyrába sa z pyré z plodu tamarindu, ochucuje sa cukrom, soľou a čili papričkami, takže je naraz kyslastá, sladká, slaná a pálivá. Ak by sa ma niekto opýtal, k čomu by som prirovnala jej chuť, povedala by som, že je to podobný zážitok, ako keď si pustíš platňu Milesa Davisa. Odporúčam oboje.

Titulný obrázok: novoročná reklama z 1976. Zdroj: Fortepan.