Prepletené a rozpletené

V experimentálnej performancii s názvom vyseje, zapradie, dýcha – Magia Cannabina vidíme na prvý pohľad individuálne prepojenia šiestich rozličných umelkýň s materiálom: v tomto prípade s konopou. Priestory Stúdió Galéria v Budapešti sa 10. apríla 2025 prechodne zmenili na rituálnu pradiareň, kde performerky opakovali rozličné série pohybov a gest spolu s použitím vlákien a česancov konopy, vretien, semien a uhlíkov. Niektoré z pohybov sa viazali s konkrétnym pracovným postupom premeny konopy na plátno, no Zsuzsannu Papp Ida a jej družky rovnako zaujímali magické udalosti, ktoré sa spájali so siatím konopy alebo spoločným pradením. Tieto rituálne činnosti sa zvyčajne spájali s plodnosťou a dosiahnutím dobrej úrody: napríklad podľa ľudových povier bol na siatie najvhodnejší deň piatok (a v tento deň je aj mágia najsilnejšia) a najviac sa oplatí vykonať túto prácu bez oblečenia vtedy, keď na oblohe nesvieti ani slnko, ani mesiac.^[1] Kým obrábanie pôdy a siatie konopy bolo zvyčajne spoločnou úlohou alebo úlohou mužov, tak močenie, sušenie, lámanie, vyčesanie a potom aj ďalšie čistiace práce vykonávali hlavne ženy, ktoré predpripravili aj najdôležitejšiu udalosť, keď sa z “kúdeľa” (alebo výčesku) priadli vlákna.^[2] Z takto zhotovenej priadze vyrábali tkaním plátno.

Ak sa na to pozrieme dnešnými urbánnymi očami, všetky drobné detaily tohto zložitého procesu sú už takmer neuchopiteľné a nie je ani cieľom performancie poskytnúť ich etnografický či kunsthistorický prehľad. Skôr nám pripomenúť ženské komunity, ktoré sa viažu k prácam s konopou, kde bola možnosť rozprávať sa, spievať, vytvárať kamarátstva, ako aj zoznamovať sa s opačným pohlavím. Kým sa zložitý proces tkania môže zdať osamelejšou činnosťou, priadky boli príležitosťou, ktorá vyslovene podporovala a utužovala ženské komunity. Príprava performancie bola tiež spoločným tvorivým procesom, v rámci ktorého sa umelkyne zúčastnili sústredenia a rituálneho siatia v lese.

Počas improvizovanej performancie Papp a jej spolutvorkyne, ktoré sa spočiatku zjavili ako osobitné entity, pomaličky vzájomne interagovali a (intímne) spojenie medzi nimi sa stávalo čoraz viac hmotným. Série pohybov, ktoré opakovali jednotlivkyne, sa pomaly spojili a sformovali do kolektívneho tela, ktoré sa niekedy tiež narušilo či rozpadlo pod vplyvom vnútorného rytmu. Zároveň – ako to zdieľala Zsuzsanna Papp Ida – autorky zabudovali do performancie aj vlastné zážitky, čím vytvorili most medzi kolektívnymi rituálmi a individuálnymi perspektívami. Niektoré na seba vzali ťažkosti hľadania si partnera, iné ženské životné cykly, kým ďalšie sa rozhodli na seba vziať podobu hlavnej postavy ľudovej rozprávky.

Umelkyne kúdele rozobrali, “zozbierali”, vplietli jedna druhej do vlasov alebo sa v nich hoci aj skryli, a tak sa ešte viac spojili nielen navzájom, ale aj so samotným materiálom. Medzi ženami a konopou sa vykreslil jedinečný rituál, kde už nebolo najdôležitejšie spracovanie a poľnohospodárske práce, ale prekvitajúci, prepájajúci magický rituál prechádzajúci vzájomne do tiel a ktorý zároveň prebúdzal materiál. Objavili sa aj konkrétne pracovné nástroje, napríklad kolovrat, vreteno a česák, ktoré sa v rukách umelkýň stali až magickými predmetmi. Všetkému vo veľkom napomáhala elektronická hudba, ktorú hrala naživo jedna z umelkýň, Annamária Kmetyó, ktorá pozostávala z rozličných zvukov a ruchov, ako aj v rozvíjaní sa “zvukov zeme” a ktorá neposilňovala lineárny, ale cyklický, opakujúci sa charakter performancie. Podobne k práci vykonávanej počas pradenia a tkania začala aj hudba vytvárať husté plátno, ktoré vytrhlo predstavenie z (minulého) času a pozdvihlo ho do vždy platnej prítomnosti. Experimentálna performancia nehľadí na sedliacku kultúru a na vzdialenie sa od rurálneho sveta nostalgicky alebo pateticky, ale skôr zvedavo a s úctou; prostredníctvom pozície tvorkýň a ich osobnej pamäte – alebo práve prostredníctvom absencie spomienok.

---

Účastníčky performancie: Júlia Alma Kerekes, Annamária Kmetyó, Anna Martincsák, Zsuzsanna Papp Ida, Anna Soóki-Tóth, Hanga Viniczai

Video snímal, strihal a upravil: Dennis Michael Khieffer – ArtShift8

Video bolo zrealizované s podporou Kontur Art Project a Kult Minor – Fond na podporu kultúry národnostných menšín.

Video z performancie je možné zhliadnuť v období medzi 22. júlom a 6. septembrom 2025 v pivničných priestoroch Galérie umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch v rámci individuálnej výstavy Zsuzsanny Papp Ida s názvom Persona Cannabina.

---

^[1] Zdroj: https://mek.oszk.hu/02100/02115/html/3-266.html

^[2] Zdroj: https://mek.oszk.hu/02700/02789/html/94.html